O nás

Hotel pre psov „HAVKO“ som vymyslel v čase pandémie koronavírusu v roku 2020, ako následok mojich začiatkov socializácie psov, ktorých som stretával na prechádzkach a vadilo mi to množstvo nevhodného správania. Povedal som si, prečo to nerobiť komplexne a nevenovať sa psom profesionálne, keď s nimi žijem už vyše 30 rokov.

Ku psom a všeobecne ku zvieratám som inklinoval už od detstva. Vždy som priniesol domov opustenú mačku, vtáča, či psa. Ako deti sme na chalupe u rodiny behali po horách s dokonalým nemeckým ovčiakom Brixom, ktorý bol učenlivý a vycvičený ako komisár Rex. Neskor mal môj najlepší priateľ zo strednej školy dalmatínca Lýru, ktorú sme chodievali spoločne venčiť a v roku 1990 sa mi podarilo priniesť si psa vlastného a prvého. Bria československý vlčiak. Moje najväčšie zážitky, veľa skúseností, starostí, ale najmä radosti. Vybral som si na začiatok to najťažšie, čo ponúkal svet psov! Študoval som kynologickú literatúru, vzdelával sa, ale o „vlkoch“ sa tam nikde nepísalo. V tom čase boli pokusy používať „čévečko“ aj do záprahu a tento romantický šport mi učaroval. Kamarát z výšky mal huskáčku Koru, s ktorou tiež behával a moja Bria s ňou výnimočne vychádzala, lebo cudzích psov skoro vôbec nezniesla, tak som si kúpil svojho prvého huskyho Dana. V tom čase si moji starí rodičia priniesli vlastného psa kríženca menšieho vzrastu Luxa, to bol už 3 pes na dvore. Neskor som si zadovážil ďalších huskáčov /ešte 3/ a chodievali sme na preteky, behali a trénovali vo voľnom čase. Žil som ďaleko od civilizácie. Lenže husky nie sú vhodné na stráženie, tak som hľadal, aké plemeno je vhodné na tento účel a objavil som brazílsku filu. Kúpili sme si suku Chikinu, neskor psa Tita, mali sme párik.

Prešlachtené, nevyrovnané plemeno, do chovu pustili „všetko“, čo je samozrejme chyba. Potom dcéra chcela kokršpaniela, tak dostala Bejbinu. Keď sa nám okotili suky, tak sme mali doma 7 dospelých psov + štence. Keď som sa vrátil z „divočiny“ do civilizácie, dcéra dostala na valentína ročnú sučku yorkšíra, lebo prítomnosť psa nám všetkým chýbala. Po čase sme kúpili dom a hľadal som plemeno nenáročné, odolné, schopné strážiť a hlavne neprešľachtené. Vyšiel mi stredoázijský ovčiak. Kraken bol prvý aziat, po roku išiel strážiť dom, pribudla mu kamoška Aladža. Neskor jej výnimočná dcéra Šťuka a ostatní dcériny aziati. Po všetkých skúsenostiach som začal hľadať vhodného havka ku psom a ľuďom, psa na bike do prírody, na prechádzku po meste a chcel som nejakého útulkáča. Dostal sa ku mne Luisianský leopardí pes Apponi. Dokonalý pes! Aj vďaka správnej socializácii a výchove jeho prvej majiteľky Simony Jurkovičovej.

Mojou doménou, koníčkom a najväčšou zábavou je socializácia psov.
„Jediné stvorenia, ktoré sú natoľko vyvinuté, aby vyjadrili čistú lásku, sú psi a dojčatá.“ Johny Depp