O NÁS
Nápad otvoriť hotel pre psov „HAVKO“ prišiel v čase pandémie koronavírusu v roku 2020,
kedy som na prechádzkach stretával ľudí so psami a všímal som si to množstvo neskúsených majiteľov psov a ich nevhodného správania sa. Povedal som si, prečo to nerobiť komplexne a nevenovať sa psom profesionálne, keď s nimi žijem už vyše 30 rokov.
Ku psom a všeobecne ku zvieratám som inklinoval už od detstva. Vždy som priniesol domov opustenú mačku, vtáča, či psa. Ako deti sme na chalupe behali po horách s rodinným nemeckým ovčiakom Brixom, ktorý bol učenlivý a vycvičený ako komisár Rex.
V roku 1990 mi otec kúpil môjho prvého vlastného psa. Bol to československý vlčiak Bria. Nasledovali roky mojich najväčších zážitkov, skúseností, starostí, ale najmä radosti.
Vybral som si na začiatok to najťažšie, čo ponúkal svet psov. Študoval som kynologickú literatúru, vzdelával sa, ale o „vlkoch“ sa tam nikde nepísalo. V tom čase boli pokusy používať „čévečko“ aj do záprahu a tento romantický šport mi učaroval. Kamarát mal huskáčku Koru, s ktorou tiež behával záprahy a moja Bria s ňou výnimočne vychádzala, nakoľko cudzích psov skoro vôbec nezniesla. Kľudná povaha tohto plemena ma inšpirovala kúpiť si svojho prvého huskyho Dana.
Neskôr som si zadovážil ďalších huskáčov (3), s ktorými sme chodievali na preteky, behali a vo voľnom čase trénovali. V tom čase som žil ďaleko od civilizácie, lenže husky nie sú vhodné na stráženie, tak som hľadal plemeno, ktoré je vhodné na tento účel a objavil som brazílsku filu. Kúpili sme si suku Chikinu a po čase pribudol aj pes Tito. Toto plemeno sa ale ukázalo ako prešľachtené a povahovo nevyrovnané.
Po čase sme kúpili dom a hľadal som plemeno nenáročné, odolné, schopné strážiť a hlavne neprešľachtené. Ako najvhodnejšia voľba vyšiel stredoázijský ovčiak. Kraken bol môj prvý aziat a po roku k nemu pribudla kamoška Aladža. Neskôr jej výnimočná dcéra Šťuka a jej potomkovia. Jej syna Baruta môžete v súčastnosti stretnúť pri návšteve nášho hotela.
Po všetkých skúsenostiach som začal hľadať vhodného havka ku psom aj ľuďom, spoločníka na výlety do prírody, na prechádzku po meste a zároveň som chcel nejakého útulkáča. Dostal sa ku mne Luisianský leopardí pes Apponi. Dokonalý pes! Aj vďaka správnej socializácii a výchove jeho prvej majiteľky Simony Jurkovičovej.